Amatérská prohlídka oblohy - Kometárne Dejavu

Určite ste ten pocit už zažili,na niečo sa pozeráte a časť vášho ja vám hovorí - to odniekaľ poznáš, určite si to už niekde videl.... Pesimista by začal hovoriť o chybe v matrixe..nič si z toho nerob,to sa stáva aj v lepších rodinách.

Mne to však nedalo,musel som sa vrhnúť na tú kopu kníh, čo sa mi váľa vedľa postele a po chvýľach zbesilého listovania to prišlo.Deja vu neklamalo, ale najprv by som mal ozrejmiť, čo sa vlastne stalo.Začiatok tohto roku sa niesol v kometárnom ošiali zapríčinenom známou McNaught (C/2006 P1), okupovala takmer všetok astronomický kyberpriestor a po dlhšom čase nám ozrejmila pravý význam slova vlasatica.Pamätate si tie zábery,kométa pod obzorom, ale jej chvost stále planie oblohou.

Teraz sa vrátime do roku 1744,Európa je zdesená spektakulárnym nebeským divadlom.Kométa Cheseaux 1744,ktorá prešla 1. marca perihéliom je bezkonkurenčne najjasnejším objektom na oblohe, samozrejme po Mesiaci a Slnku, ale tieto telesá jej príliš nevadili.27.februára dosiahla -7 M pri elongácii 12° , po prechode perihéliom rozprestrela po oblohe šesť chvostov, ktoré sa až na neuverenie podobajú na tie, ktoré videli pozorovatelia na juhu.Keď si porovnáme zobrazenia kométy Cheseaux a McNaught skutočne medzi nimi nájdeme určitú vizuálnu zhodu, dráhové elementy sú však odlišné. Dúfam, že budúci prechod podobného objektu budeme mať možnosť sledovať aj v naších zemepisných šírkach.

Kometa McNaught a ptáci ... další foto
Fotografia exponovaná 10.1.2007 1/5 s,Olympus E-1 , Tair 2,8/105, 100

Kométa nesie meno po švajčiarskom astronómovi a fyzikovi Philipp Loys Cheseauxovi,správnejšie by sa mala volať Klinkenberg-Cheseaux, pretože holandský astronóm Dirk Klinkenberg ju objavil 9.decembra 1743, Cheseaux 13.decembra.
Istým zadosťučinením pre tohto pána môže byť pomenovanie asteoridu 10427 jeho menom - Klinkenberg.V roku 1762 objavil kométu P/1762 K1, ktorá nesie jeho meno.
Kométu tiež pozoroval mladý 13 ročný Charles Messier a možnože aj to bol dôvod jeho neskoršieho záujmu o tieto objekty. P.L.Cheseaux je tiež autorom jedného z prvých katalógov hmlovín, obsahoval 21 objektov, z ktorých polovicu osobne objavil.Napríklad M71, M4, M22.

Cheseaux roku 1744
Ilustrácia je z knihy Amédea Gullemina The Heavens,Paríž 1868

Zaujímala ho tiež otázka - Prečo je nočná obloha čierna? (V tých časoch asi bola.....) Tento problém je známejší pod menom Olbersov paradox a Cheseaux bol jeden z prvých vedcov, ktorý sa priblížili k správnemu riešeniu problému.Zobrazenie kométy nájdeme aj v numizmatických zbierkach - medaila vyrazená v Nemecku v r.1744 ukazuje kométu ako najjasnejší objekt, pravdepodobne v súhvezdí Pegas.

ASA, Čadca
Marian Urbaník